JE NÁŠ VESMÍR A ŽIVOT V ŇOM NÁHODA ALEBO ÚMYSEL?

Ak si chceme naozaj objektívne odpovedať na túto otázku musíme si úplne presne odpovedať na inú. Tá iná znie: Je náš vesmír jediný, alebo je len jedným z mnohých?

Ak je len jeden jediný, nemožno zvoliť inú odpoveď, len takú, že všetky jeho parametre (konštanty, sily a procesy…)sú nastavené tak presne, že môžu byť jedine výsledkom zásahu nejakej mocnej inteligencie. Iná možnosť v tomto prípade neexistuje, pretože postavenie a vyladenie napr. štyroch základných síl (gravitačná, elektromagnetická a slabá a silná jadrová)ale aj iných parametrov, je tak presné (pritom sa jedná o tak malé odchýlky!), že nemohlo vzniknúť náhodou.

galaxiafoto: http://www.freedigitalphotos.net

Ak však existuje viacero vesmírov (až milióny, presne 10500, ako predpokladá vedecká teória o multiverze), kedy každý z nich mal pri svojom vzniku inú sústavu základných nastavení, tak vzniklo množstvo rôznych podmienok pre vývoj každého z nich. Potom by nebolo čudné, keby jeden z vesmírov získal presne tie hodnoty, ktoré má ten náš a to čírou náhodou.  Potom by v zmysle náhodilosti života, nebolo o čom debatovať.

prvá štvrťfoto: autorka

Treba však objektívne pripustiť variantu, že nie je vylúčené, že tento inteligentný Tvorca dal možnosť vzniku miliónov vesmírov s tým, že ponechal na náhodu, v ktorom z nich a kedy sa vytvoria požadované podmienky pre život. Rátal jednoducho s určitosťou matematika, že jedna z milión milión milión miliárd kombinácií sa “trafí do čierneho” bez toho, aby ON musel zasahovať. V tomto okamihu sa ale vyskytuje ďalšia otázka: Teizmus, alebo deizmus? To je už ale o niečom inom.

Vráťme sa k počiatočnej otázke. Je náš vesmír jediný, alebo jeden z mnohých?

020foto: autorka

Multiverzum – vesmír pozostávajúci z veľkého (až nekonečného) množstva vesmírov, ktoré sú akoby bublinkami v základnom vesmíre “saponátovej polievky”, prepája tieto jednotlivé vesmírne svety (bubliny) rôznymi spôsobmi. Bubliny môžu do seba narážať, alebo sa aj od seba vzďaľovať. Taký náraz je vlastne vznik prieniku dvoch bublín, pričom takto preniknutá membrána nezodpovedá bodu v priestore ale v čase, niečo ako Veľký Tresk (Big Bang), kedy sa zrodil čas.  Každý pohyb do vnútra takéhoto vesmíru predstavuje pohyb v čase. A chvenie vyvolané zrážkou podmieňuje rýchlosť, ktorou sa vesmír rozpína. Stopy po takejto zrážke by sme mali zaznamenať na mikrovlnnom žiarení kozmického pozadia v podobe teplotne odlišnej škvrny. Zatiaľ nikto takúto stopu po zrážke neobjavil (ak odhliadneme od 16 anomálií, ktoré sa po prvej analýze kozmického pozadia našli), ale pracuje sa na jej objavení.

Kabala bežne disponuje teóriou o vesmíroch stvorených pred tým našim, či o štyroch svetoch (Olam Acilut, Olam Berija, Olam Jecira, olam Asija) vzájomne prepojených a fraktálovo  všetkých v každom obsiahnutých, vrátane jednotlivých sefír…Ak aj každá sefira obsahuje všetkých ďalších desať sefír, pracujeme už z navrstvenosťou, akousi kvázi multiverzálnosťou. Viac budem rozvádzať v ďalších podrobnejších článkoch v budúcnosti.

-Chanah-

Zdroj:

  • Lee Strobel: Kauza Stvoriteľ
  • čas. KOZMOS 1/2013: Kozmické kolízie (Sky and Telescope, dec. 2012)
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s