DOBRO A ZLO V JUDAIZME

Starí kabalisti videli základ pojmu ZLO v narušení harmónie sveta. Zlo je v kabale spojené vždy s emanáciou božskej tvorivej sily. Luriánska kabala chápe zlo ako pozostatok síl, uvoľnených počas rozbitia nádob a ich následného formovania sa do podoby Sitry Achry – Druhej strany a jej démonickej podoby.

Sily ohňa Božieho hnevu boli pred prvotným stiahnutím sa Boha (cimcum)  v bytosti samotného Boha – v Ejn Sof. Boli rozpustené vo svetle Nekonečna a predstavovali zárodky budúcej temnoty. A všetko, čo je ukryté v Bohu sa musí raz manifestovať. Cimcum porušil rovnováhu v okamihu, kedy Boh uskutočnil stvorenie.

Koreň zla tak tkvie v podstate stvorenia, v ktorom už pôvodná harmónia existovať nemôže a do všetkého stvoreného musí vojsť prvok nevyrovnanosti, nedostatku a temna. Bez zla by sa stvorené nutne vrátilo k bytiu v Ejn Sof. Je ho však možné prečisťovať.

Otázku prečo Boh nestvoril dokonalý svet, keď on sám je  dokonalý, by sa luriánskym kabalistom zdala ako absurdná. Dokonalý svet stvoriť nemožno, pretože by musel byť totožný s Bohom, byť ním samotným, a Ten sa ale nemôže rozdvojiť, maximálne obmedziť (cimcum).

Podľa Natana z Gazy, heretického kabalistu, ktorý sa snažil osvetliť existenciu aj takého hriešnika ako bol Šabtaj Cvi (falošný pseudomesiáš), vo svojej gnóze rozvíjal myšlienku existencie dvoch svetiel, ktoré horeli v Ejn Sof odnepamäti a nazýval ich

  • a/ svetlo, v ktorom je myšlienka (or še ješ bo machšava)
  • b/ svetlo, v ktorom myšlienka nie je (or še-ejn bo machšava)

Pod myšlienkou chápal chcenie stvoriť svet. Bol presvedčený, že tak ako Boh túži po stvorení, zároveň je v ňom obsiahnutá aj opačná polarita (lebo v Bohu neprejavenom existuje úplne všetko), postrádajúca túto myšlienku, kedy Boh spočíval sám v sebe,  bez túžby na tom niečo zmeniť.

Avšak svetlo s myšlienkou malo podľa Natana prevahu. Samotný cimcum (luriánsky termín pre Božie stiahnutie/obmedzenie) sa uskutočnil vo svetle s myšlienkou. Do prvotného priestoru bola myšlienka svetlom premietnutá, na čo sa svetlo s myšlienkou muselo stiahnúť (cimcum) a zanechalo svetlo bez myšlienky v priestore samotné a jeho nenaplnenosť myšlienkou mala za následok pasívny odpor voči emanáciám a tým sa stalo koreňom zla vo vznikajúcom svete.

Zlo vo svojom počiatku nie je zlom ako ho vnímame v súčasnosti. Prítomnosť zla je čistý prejav duality, kedy proste opačný prvok v Bohu jednoducho nemá záujem aby existovalo ešte niečo iné okrem Ejn Sof.

Postupne ako dochádza k vývoju sveta, tým viac sa zväčšuje spor medzi oboma svetlami a oba princípy existujú paralelne popri sebe. Kabalisti predpokladali, že svetlo s myšlienkou nakoniec úplne prenikne stvorenstvom a zvíťazí.

Dobro a zlo, javiace sa ako protiklady, sú v skutočnosti dve sily zapojené do rovnakej práce a ako príklad by bolo vhodné uviesť veľké koleso so zapriahnutými zvieratami. Ako ním tieto točia, jedni sa vzďaľujú a iné približujú. Zdanlivo idú opačnými smermi. Keď by sme sa pozreli na dej zvrchu, videli by sme, že pracujú na jednom a tom istom (O.M.Aïvanhov: Strom poznání dobrého a zlého). Rovnako človek hľadiaci na dobro a zlo z nezasveceného uhla pohľadu, nedokáže objektívne posúdiť význam týchto dvoch síl a ani ich prepojenosť. (Raz som dostala veľmi pekný mail: Svetom kráčali dvaja anjeli. Prišli k domčeku bohatých manželov a poprosili o nocľah. Manželia ich síce vpustili dnu, ale nepohostili ich, argumentujúc tým, že na večeru majú navarené len dve porcie pre nich a spať ich uložili hladných do stajne. Než si obaja anjeli ľahli na slamu, jeden z nich pristúpil k stene, v ktorej bola diera a zamuroval ju. Na druhý deň sa rozlúčili s manželmi a šli ďalej. Na sklonku dňa prišli k domčeku chudobných manželov. Zaklopali a tí ich vpustili dnu. manželia im dali  svoju večeru a sami šli hladní spať. Hostí uložili do svojich postelí a oni si šli ľahnúť do stajne ku svojej jedinej kravke. Ráno anjelov zobudí veľký nárek. Manželom počas noci zomrela ich jediná živiteľka – kravička. Anjeli sa rozlúčili s manželmi a odišli. Chvíľu na to sa mladší anjel pýta toho staršieho: prečo prvým, skúpim manželom si pomohol opravou steny stajne? A druhým manželom, tak štedrým a pohostinným si nechal zdochnúť ich jedinú živiteľku? Straší anjel odpovedal: Nie je všetko tak, ako sa zdá. Stenu v stajni som neopravil, len som zamuroval zlatý poklad, aby sa tí skupáni k nemu nikdy nedostali. A kravu som nechal zdochnúť preto, lebo to bola výmena za mužovu manželku. Pôvodne mu do rána mala zomrieť ona…).

Starí kabalisti verili, že Tóra je chybná a neúplná, že neobsahuje absolútnu pravdu, pretože chýbajú z nej dve knihy (?), prípadne, že abecede chýba jedno z písmen, takže jazyk je tým nepresný. Iní vytvorili hypotézu o siedmych vekoch ľudstva, v ktorej každý  má 7 000 rokov a vládne mu vždy jedna sefira zo Zeir Anpin. Prvý vek bol pod nadvládou Rachamim/Tiferet. Všetko tvorstvo žilo v harmónii a ich Tóra nikdy nespomínala hada z raja, strom poznania, ani smrť – lebo nič z toho neexistovalo. My žijeme v druhom veku s vládou sefiry Din, ktorý je odrazom temnejšej stránky Boha (podľa Zoharu sa biela svetelná hlava Boha odráža v priepasti, jazere hrubej hmoty, ako čierna, desivá hlava…a Had za raja je jej symbolom),  takže naša Tóra hovorí o konflikte medzi dobrom a zlom, je plná zákonov, príkazov a zákazov.

V budúcom treťom veku pod vládou Chesedu bude Tóra opäť dobrá a svätá.

Prvá manifestácia vôle ešte Neprejaveného Boha obsahujúca všetko, čo sa malo stať sa nazýva Prvotná Koruna a zodpovedá jej božie Meno EHJE -SOM. Obsahuje v sebe 10 praslov, 10 pračísel, 10 praideí, 10 Božích atribútov, 10 sefír…Prvotná Koruna Keter je neuchopiteľná ľudským rozumom a spája pod sebou dve ďalšie sefiry – Chochmu a Binu, ktoré stoja v čele dvoch protikladných stĺpov s rozdielnou polaritou. Hovoríme o stĺpe prísnosti a stĺpe milosti. Obe sú základom sily a formy a len vďaka ich vyváženosti existuje svet. Fungovanie v rovnováhe zabezpečuje stabilitu ale je aj dôvodom nutnej duality, pretože bez nej nie je možný život v podobe ako ho poznáme.

Akákoľvek prevaha alebo nedostatok pri rovnováhe, spôsobuje “zlo” a to ako v prípade prírody (sucho, povodne…), tak aj v telách živých organizmov (choroby, smrť…), alebo aj v samotnej ľudskej spoločnosti (autokracia, teokratická monarchia, anarchia…). Sila a forma by mali byť v rovnováhe, vo veľa prípadoch však nie sú. Úlohou človeka je túto rovnováhu nastoľovať (Tikun Olam).

Avšak svet v absolútnej harmónii a dokonalosti by sa vyvíjal ako perfektný stroj a nikdy by sa neodchýlil od Božej vôle. Takýto by nebol dosť zaujímavý ani pre človeka ani pre Boha a tak môžeme predpokladať, že Boh stvoril vesmír tak, aby bol slobodný a nezávislý od neho. Seba v ňom zahalil tak, aby stvorenia mohli slobodne žiť bez toho, aby boli premožené jeho premáhajúcou prítomnosťou. Ak však vložil do sveta slobodu, voviedol tak do neho aj zlo. Slobodní sa jeho vplyvom môžu odchýliť od Jeho vôle. Môžu Ho slobodne milovať, alebo aj nie, a to bez toho, aby boli k tomu naprogramovaní. Otázkou je, či bol Boh ochotný postúpiť takéto riziko pre lásku (William Irwin Thompson)? Pretože “Človek je Božím rizikom , možno povedať, že Boh uväznil sám seba vo svojom rozhodnutí” (Soren Kirkegaard).

Snáď Boh súhlasí s tým, že život je nespravodlivý, ale nemôže nič urobiť, aby neporušil prírodné a fyzikálne zákony (H.S.Kushner).

Podľa rabína H.S.Kushnera je Boh frustrovaný, ba nahnevaný nespravodlivosťou na tejto planéte, rovnako ako ostatní, lenže nemá moc zmeniť to (viď. vyššie). Je súcitný, ale ak by niečo menil, musel by zrušiť zákony fyziky a  život by potom prestal existovať.

Na jeho adresu oponuje Elie Wiesel slovami: “Ak je toto Boh, prečo nepodá demisiu a niekto kompetentnejší nenastúpi na jeho miesto?”

Avšak dr. Paul Brand vysvetľuje: “Kde je Boh , keď sa trápim? Je v tebe, v trpiacom, nie vo veci, ktorá ťa trápi…”

Možno nás Boh necháva vo veci dobra a zla nevedomými preto, lebo nedokážeme pochopiť “pohľad zhora”, nakoľko sme uväznení v čase. Boh nepredvída, On vidí (!) isté veci, že ich robíme vo večnej prítomnosti. A kedykoľvek sa snažíme si úlohu Boha predstaviť, vidíme veci vždy (!) len zdola, podobne ako príbeh s tým kolesom v úvode článku.

-chanele-

 

Literatúra:

  • O.M.Aïvanhov: Strom poznání dobrého a zlého (Prosveta 2001)
  • K. Armstrongová: Dejiny Biblie – od ústnej tradície do súčasnosti (Slovart 2010)
  • G. Scholem: O mystické podobě Božství (Malvern 2011)
  • H.S.Kushner: Když se zlé věci stávají dobrým lidem (Portál 1996)
  • S.b. Halevi: Vesmír v kabale (Volvox Globator)
  • Philip Yancey: Sklamanie z Boha (Portal Libri 2000)

Súvisiace články:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s