Pred časom som bola dotázaná jedným z mojich čitateľov, či kabala pracuje s niečím ako je morfická rezonancia. Pravdupovediac, nikdy som sa morfickou rezonanciou nezaoberala a moja odpoveď spočívala v odpovedi typu: nepoznám literatúru, v ktorej by sa hovorilo menovite o morfickej rezonancii v súvislosti s kabalou, ani kabalistickú knihu, kde by sa používal termín, ktorý by tomuto termínu mohol zodpovedať. Ale kabalistickej literatúry je tak veľa, že nikdy nikto neprečítal úplne každú knihu s touto tématikou.
Bola to pravda, až na jednu maličkosť.
Nepochopila som správne termín “morfická rezonancia”. Nikto učený z neba nespadol a ani ja nie som výnimkou.
Medzičasom som sa dostala k ďalšej literatúre, hlavne z oblasti kvantovej fyziky a v neposlednom rade ma inšpirovala kamarátka (ďakujem jej týmto) jedným článkom (http://www.spiritualplanet.cz/kdyz-vymenis-negativni-myslenky-za-pozitivni-zmenis-realitu-nas-vsech-profesor-kvantove-fyziky-vysvetluje-proc/ ), ktorý mi nenápadne priblížil určité fakty a ja som zrazu precitla a začala chápať, že morfická rezozancia je inými slovami vlastne kolektívna pamäť prírody a teda vlastne de facto a snáď aj de iure kolektívne vedomie, o ktorom už ale kabala hovorí celkom jednoznačne a síce v podobe termínu Adam Kadmon. Potom mi už začalo všetko do seba zapadať – kvantová previazanosť, tzv. božský zdroj Gregga Brada, kozmický hologram, i matematické fraktály…jednoducho to všetko začalo dávať oveľa väčší zmysel.
Rupert Sheldrake, autor teórie o morfickej rezonancii tvrdí, že okrem genetiky a kultúry ovplyvňuje ľudí v ich vývoji aj tretí faktor a síce – kolektívna pamäť prírody, o ktorej bezpochyby hovoria aj staroveké náboženstvá a filozofické systémy, s obrovskou databázou spomienok, skúseností, ale aj vzorcov chovania, cez ktorú sme všetci so všetkým prepojení, podobne ako v Braddenovom kozmickom holograme (G.Braden: MATRIX božský zdroj; Most medzi časom, priestorom, zázrakmi a vierou.
O kolektívnej pamäti hovorí aj profesor kvantovej fyziky, Dr. Goswami, tvrdiac, že vedomie je nonlokálne a je akoby súčasťou veľkej siete ostatných vedomí. Všetko čo sa deje je totiž len jedna z množstva rôznych možností, ktoré, keď sú konfrontované s pozorovateľom, stávajú sa skutočnosťou (Greg Bradden: “…vedomie pozorovateľa určuje, ako bude energia reagovať…!)
Nemateriálne vedomie, či Braddenov Božský zdroj, je základným a všezjednocujúcim prvkom celého bytia a vesmíru.
Vďaka kolektívnej pamäti sme schopní spojiť sa kedykoľvek a kdekoľvek so zbytkom sveta. Ona je zdrojom zázračných uzdravení, jasnovidectva, intuitívnych predtúch, a iných duchovných fenoménov…Postupne sa budem v ďalších článkoch týmto témam venovať.
Ranní kabalisti chápali Adama Kadmona (ďalej AK) ako syntézu sefirot, ktorá vyjadruje ich jednotu, funkciu i okruh pôsobnosti. V končatinách a ostatných telesných častiach AK je obsiahnuté toto pole pôsobnosti Božského myslenia, cítenia a jednania. Boh je pre nich symbolom myslenia a vedomia, ktoré vníma samo seba a skrze neho vidí Boh seba. Tak vnímali prví kabalisti existenciu.
AK je v podstate niečo ako archetyp na duchovnej úrovni, podľa ktorého bol tvorený človek pozemský – ADAM RÍŠON (=biblický Adam, žijúci už v tele; doslovne Prvý Adam), alebo ADAM DOLNÝ. AK býva v náväznosti na to niekedy nazývaný termínom ADAM HORNÝ.
Sú v ňom obsiahnuté všetky ľudské duše, ktoré ešte nepoznali hriech a majú podobu iskier. Podľa toho, z ktorej časti jeho tela pochádzajú, podľa toho im je určené ich životné poslanie.
Luriánska kabala interpretuje jeho údy ako sefiry Illanu, ktoré sú v dobe stvorenia totožné s údmi a orgánmi hmotného človeka. Luria veril, že stvorenie je nepretržitý proces nápravy (Tikun Olam) a že AK bol už pred stvorením, dokonca pred cimcumom. Pre prívržencov luriánskej kabaly zastáva významné miesto prostredníka medzi Ejn Sof (Nekonečný) a sefirot, najvznešenejšieho prejavu Božstva, ktorého môžu kabalisti zažiť počas meditácie. V luriánskej kabale neexistuje žiadny súvis medzi AK a Mesiášom, tú vypracoval až Šabtaj Cvi. Dôkladne je myšlienka AK z pohľadu luriáncov opísaná v diele EC CHAJJIM od Chajima Vitala.
Farizeji boli tí, čo pripravili základ pre obojpohlavnosť AK, pretože boli známi tým, že dôkladne rozoberali biblický text a oddelenie muža a ženy v ich ponímaní položil základ práve tomuto učeniu.
Talmud hovorí menom rabi Akivu o stvorení archetypu ako o obraze Božom, podľa ktorého bol potom človek tvorený. Obraz Boží je teda Akivom vnímaný ako duchovný ideál, či vzor k stvoreniu. Používa, ako termín CELEM =obraz, tak aj DEMUT=podoba.
Filón Alexandrijský nazval AK nebeským človekom a zosyntetizoval rozprávania z midrašov s platónskou filozofiou a chápal ho ako čistú myšlienku, či dokonca obraz boha.
ZOHAR nazýva AK rovnakým termínom a chápe ho ako stelesnenie Božích prejavov a predobraz hmotného človeka. Obsahuje v sebe celý vesmír. AK = makrokozmos; Adam Rišon=mikrokozmos. AK obsahuje fyzikálne základy sveta a jednotu vesmíru.
ZOHAR TIKKUNEJ ho nazýva tiež Adam ha-gadol.
Samotný termín AK sa zaviedol až v 13. storočí n.l. Iné označenia tohto fenoménu sú tiež ADAM ELJON (najvyšší človek) alebo Adam di-l´ela či Adam ila´ah ( v aramejčine Zoharu).
Aj Ezechiel (1.26) hovorí o akomsi duchovnom človeku, ktorého videl prorok vo vízii voza a ktorý býva stotožňovaný s AK.
AK by sme mohli tiež chápať aj ako “kolektívne vedomie”. Je to tzv. “Bytostné JA, ktoré AK obsahuje. Kabala ale výrazne odlišuje od Bytostného JA a bytostného Ja jednotlivca (ego) a aj od Boha. Bytostné JA chápe ako Boží princíp Jednoty, ktorý nasmerováva AK a teda cez neho aj každého jednotlivca k skúsenostiam do najnižšej duchovnej úrovne (olam asija) – hmotného sveta. Učením sa každé Bytostné Ja jednotlivca, život za životom, vracia po naplnení svojho určenia späť, čím vzdeláva AK a ten v konečnom dôsledku spoznáva v sebe obraz Boha, potom Boh uzrie Boha v obraze Božstva a pozorovateľ a pozorované (obraz Celem) sa stávajú jedným. Vtedy všetko splynie so všetkým do jedného absolútneho vedomia SOM, KTORÝ SOM.
©AnHa
O VESMÍRE TROCHU INAK 