SILA MODLITBY/MYŠLIENKY

V 1. stor. n. l. žil v Arabe kňaz, učenec a divotvorca, rabi Chanina ben Dosa (חנינא בן דוסא), žiak Jochanana ben Zakaja (TB, Berachot 34b). Talmud o ňom hovorí, že jeho modlitby mali takú silu, že modlitby samotného veľkňaza boli márne v porovnaní s jeho (TB, Ta´anit 24b).

Rabi Chanina sa jednoducho vedel modliť. Modlil sa s takou horlivosťou a sústredenosťou, že vonkajší svet strácal reálnosť(!). Akonáhle spoznal hlbiny svojho srdca, obrátiac sa k Bohu, zabúdal pri nich na svoje telo a dokázal pozdvihnúť dušu k Absolútnu.  A jeho modlitby sa plnili. Obyčajne už počas, alebo bezprostredne po modlitbe vedel, či bola modlitba úspešná (každý meditujúci vie, kedy bol mysľou v hladine théta!). Svoje úspechy pričítal Božiemu milosrdenstvu a nie svojim schopnostiam. Liečil nevyliečiteľne chorých, ktorí očakávali nemožné a on to nemožné obyčajne plnil. Za pomoci modlitby pre neho nebolo nič neuskutočniteľné. Túto svoju schopnosť však nezneužíval. Bol veľmi chudobný. Prijímal svoju chudobu ako nemenný fakt, a veril, že na druhom svete bude s Božím pričinením oveľa lepšie.

Talmud nezachoval jeho učenie, len príbehy plné zázrakov (Baraita rabi Eliezera; Midraš Mišle,; traktáty Pesachim 112b, Bava Kama 50a, Sota 15, Berachot 33a). Za pomoci modlitby uzdravil syna svojho učiteľa Jochanana ben Zakaja, ktorý sa potom o ňom následne vyjadril, že keby sa on sám modlil hoc´aj celý deň, nič by to nepomohlo, no keď sa modlí ben Dosa, stačí odriecť modlitbu jeden krát (niekedy sa modlil aj 3 hodiny!) a syn je zdravý! Jeho manželku prekvapilo Zakajovo sebaponíženie a tak sa ho opýtala, či sa považuje za menšieho než je Chanina ben Dosa? Dostalo sa jej odpovedi, že Chanina ben Dosa je ako služobník, ktorý má ku kráľovi nepretržitý prístup, kdežto on – Jochanan ben Zakaj, musí na prijatie u kráľa čakať (TB, Berachot 34b).

Takto isto vyliečil aj syna rabi Gamliela. Keď sa ho potom pýtali, či je prorokom, odpovedal: Nie som ani prorok, ani prorokov syn. Skúsenosť ma však naučila, že vždy keď moja modlitba plynie voľne a harmonicky, je vyslyšaná, keď nie, ostáva zamietnutá.

Keď bolo sucho, modlil sa za dážď a hneď  začalo pršať. Naopak, keď bolo treba dážď upokojiť, pomodlil sa a dážď prestal.

Robil aj iné zázraky. Bol schopný zariadiť, aby sa predmety zjavovali a potom zas mizli. Alebo napríklad, keď jeho dcéra omylom naliala do sobotnej olejovej lampy ocot namiesto oleja, len povedal: Ten, kto dal oleju schopnosť horieť, môže ju dať aj octu. A lampa horela naplnená octom, dokonca aj celý nasledujúci deň (TB, Ta´anit 25a).

Boli aj iní divotvorcovia. Chóni, volaný aj “kreslič kruhov”, ktorý po nakreslení takéhoto kruhu na zem v čase sucha, si do neho stal a prisahajúc na meno Božie, nevyšiel z neho skôr, kým nezačalo pršať. Vždy začalo.

Jeho vnuci z Galileje, Chilkija a Chánan, konali tiež zázraky.

Známym divotvorcom konajúcim nie len zázraky ale aj uzdravujúcim chorých, slepých, po mŕtvyci, bol Apolónius z Tyany. Dokonca vzkriesil aj nejaké dievča z mŕtvych.

Za divotvorcov považuje Talmud aj exortistov. K nim patril Eleazar, ktorý vyháňal zlých duchov z tela cez nosné dierky postihnutého. Alebo Šimon bar Jochaj, kňz, nútil démonov priznať svoje mená a potom, majúc tým nad nimi moc, ich dokázal donútiť odísť.

Aj keď sa jedná viacmenej o ľudovú slovesnosť a nie každý súčasník berie tento druh legiend vážne, keby sme chceli vysvetliť opisované a brali do úvahy autentickosť aj objektivitu, jednoznačne by sme sa zhodli, že spoločný menovateľ týchto príbehov (do ktorých patria nepochybne aj činy Jošuu ha-Nocri!, v tej dobe to boli bežné aktivity rabínov), je zmenený stav vedomia, minimálne iný, než bežný postoj k problému. Veď sám Chanina ben Dosa rozlišuje medzi charakterom modlitby (viď. vyššie). Jeho vyjadrenie “keď moja modlitba plynie voľne” čo-to napovedá. Každý určite uzná, že keď nie je ničím rozptyľovaný, myseľ nemá roztrieštenú a nerieši v hlave veľa vecí naraz, výsledok myslenia je naozaj plynulý, vyvodzovanie záverov jednoduché, prosto, čo si zaumieni aj ľahko dosiahne. A dostáva sa vtedy aj do meditačného stavu.

Veda už dávnejšie prišla na to, že všetky stavy zmeneného vedomia sú charakteristické pre mozog elektrickou aktivitu na frekvencii théta. A teda aj modlitba, ale nie hocijaká modlitba. Pripomína vám to slová Chaninu ben Dosa?

Len modlitba svojim charakterom blízka až totožná s meditáciou, alebo koncentráciou, je tou, kedy elektroencefalogram nameria na mozgu frekvenciu théta vĺn.

Gregg Braden hovorí o pocitoch ako o kľúči k zvoleniu reality. Zo všetkých možných potenciálnych odpovedí, ktoré môžu nastať (reality v paralelných vesmíroch?), je to práve ona, ktorá sa stáva tou, ktorú prežívame. Svet je podľa neho výsledkom režimu vedomia zvaného “subjektívna predstavivosť”, za pomoci ktorej, očakávaním výsledku robíme skutočnú realitu. Ak sa stotožníme s niektorou z realít, napr. ktorú nám dáva lekár, tak sa stane presne to, čo on uvádza ako predpoklad. Ide vlastne o zvolenie si určitej kvantovej možnosti, čo znamená, byť v súlade s ňou. Ak by sme podľa neho lekárove slová neprijali, náš zdravotný stav by sa vyvíjal nie podľa jeho slov, ale podľa našich predstáv, ktoré by boli pre nás vierohodnejšie. Preto existuje toľko zázračných uzdravení, ale naopak, aj nezmyselných odovzdaní sa osudu, keď to pacient vzdá.

Tým, že niečo pozorujeme a očakávame určitý výsledok, fixujeme tým len jednu z mnohých možností. A práve pocit pokladá za základ modlitby, stotožňuje ho s ňou a odporúča, že ak chceme zmeniť nepriazeň osudu, aby sme boli v takom citovom rozpoložení, v akom by sme boli, keď by sme už svoj cieľ dosiahli. Vtedy sú, slovami Chaninu ben Dosa, naše modlitby vyslyšané.

Niekto iný by v tejto chvíli celkom správne podotkol, že je vlastne reč o “pozitívnom myslení”, ktoré bolo v takej móde na prelome tisícročí. Áno, je to to isté. len inými slovami.

To je tá “voľnosť” a plynulý harmonický prechod z jedného stavu do druhého – rečou fyziky, kvantový skok z jednej reality do druhej ešte skôr, než sa mohla prvá varianta skutočnosti rozvinúť.

Aj A. Goswami (The Scientific Evidence for God Is Already Here) je názoru, že aby určitá kvantová možnosť bola nastávajúcou realitou, je potrebné dosiahnuť “zmenený stav vedomia”, pričom rozhodnutie o zmene nesmie vychádzať z ega, ale z pocitu túžby bez závislosti na výsledku. V zmenenom stave vedomia sa ale ego vytráca (diamantová cesta tibetského buddhizmu), tak by to nemal byť problém. Preto obyčajné modlitby nefungujú.

Ak si niečo veľmi, veľmi želáme, naša túžba korení v egu, v kvázi sebeckom chcení. Od ega sa je preto nutné odbremeniť a nechať modlitbu plynúť voľne, tak ako to robieval Chanina ben Dosa. A sloboda prameniaca z vedomia sily, potom následne zvýši účinnosť našich modlitieb. Ak vynakladáme pri modlení príliš veľkú námahu, posilňujeme tým už existujúcu realitu a nič sa nezmení. Všetko, čo chceme uskutočniť je potrebné precítiť v srdci tak, akoby to už existovalo. Musíme sa stať v mysli tým, čo si pre svoj život zvolíme. Ide o tzv. vedomé pozorovanie všetkého vo svete, a podľa toho sa potom veci dejú.  Vedomý pozorovateľ (slovami mystiky “bdelý”) je súčasťou všetkého, čo vidíme na báze vesmírneho hologramu.

Tí, čo máte za sebou meditačnú prax, minimálne cítite, o čom píšem.

A zrazu príbehy Chaniny ben Dosa, Jesusa ben Ananaisa, rabi Jochanana, Jošuu ha-Nocri, Chóniho kresliča kruhov, jeho vnukov Chilkiju a Chánana, mága zvaného Egypťan, Teudasa a iných, už nie sú pre nás legendami ľudovej slovesnosti, ale kvantovou realitou, ktorú si všetci vymenovaní pri svojich zázrakoch zvolili za nastávajúcu skutočnosť.

Je jednoduchšie zmeniť budúcnosť, ako minulosť!

Rabi Chanina pravdepodobne chápal čin ako pokračovanie modlitby a meditácie (Elie Wiesel). Modlitba vedie k činu, teda je činom. Bol to muž činu, vedomý (bdelý) pozorovateľ sveta.

Centrum stvorenia sa nachádza v každom z nás, lebo my samotní sme súčasťou stvoreného i stvoriteľa.

© chanele

ZDROJE:

  • Der Babylonische Talmud (1933)
  • Seder ha-Dorot
  • Rabi Bradley R. Bleefeld, Robert L.Shooh: Příběhy z Talmudu (1999)
  • E. Wiesel: Talmud. Portréty a legendy (1993)
  • J.J.Petuchowski: Knha rabínské moudrosti (2003)
  • Gregg Braden: Matrix božský zdroj. Most medzi časom, priestorom, zázrakmi a vierou (2009)
  • A. Goswami: The Scientific Evidence for God Is Already Here. Light of Consciousness zv. 16, č.3, s.32
  • A. Goswami: Kvantový doktor (2014)
  • A. Goswami: Kvantová kreativita (2016)
  • Wikipedia
Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s