ŠEVIRAT KELIM A NARUŠENIE SYMETRIE

AJIN, ako jedno z mien Boha, nás zbavuje modlárstva (Daniel C. Matt),  pretože narúša myšlienku, že by Boh mohol byť objektom. Tento termín býva do iných jazykov prekladaný ako NIČ, ale v ponímaní NIEČOHO, čo nemožno diferencovať, ale čo naopak obsahuje v sebe všetko. To znamená, že je to výsledku vlastne JEDNOTA, totožná s nekonečnosťou. Je to JEDNOTA vyjadrená prvou vetou modlitby Šema → “šema jisroel, adonaj elohejnú, adonaj echad.” (Počuj Izrael, Pán (JHWH) je náš Boh, Pán (JHWH) je Jediný). JEDINÝ, nie v zmysle SÁM, ale JEDINÝ ako → = žiadny iný okrem neho a to doslovne. Existuje len On. Aj my sme On. Celý svet je On.

Luriánska kabala vypracovala myšlienku stiahnutia (cimcum), Božieho sebaobmedzenia, vytvorenia akejsi medzery v časopriestore, veľkosti singularity, do ktorej vytryskli Božie lúče “cachcachot” a začalo tvorenie. Najprv bol najvyššou manifestáciou Adam Kadmon (Nebeský človek), z ktorého vytryskli svetlá sefír, ktoré vtedy ešte tvorili nerozlučnú jednotu, ale vyžarovali v podobe chaoticky rozmiestnených svetelných bodov (olam ha-nekudot), ktoré tvorili tzv. Olam ha-tohu – svet chaosu. Aby stvorenie prebiehalo podľa dopredu stanoveného plánu a formy stvorenia sa objavovali postupne, boli potrebné “nádoby” (kelim), ktorých cieľom bolo svetlo Ejn Sof udržať a nasmerovávať ku konkrétnym účelom. Týmito nádobami boli prvotné sefirot. Prvé tri, tvoriace Hornú Triádu, im pridelený podiel svetla zvládli, avšak sedem spodných sefír, silu tohto svetla neudržalo a pod jeho náporom sa rozbili (ševirat kelim). Tak do sveta zároveň preniklo zlo, ktoré z týchto úlomkov vzniklo. Črepiny (kelipot) sa rozleteli svetom a na nich zachytené svetlo (ako olej na črepinách rozbitého pohára, v ktorom tento kedysi bol) v podobe Božích iskier. Rozbitie nádob spôsobilo tzv. vesmírnu katastrofu, ale tiež určilo a vymedzilo zmysel a cieľ celého stvorenia.

A na začiatku stvorenia, ešte pred cimcumom, bol len AJIN. Ona Jednota, ktorá, aby mohla spôsobiť stvorenie, musela spôsobiť rozmanitosť a to porušením Jednoty.

Starí kabalisti si túto prapôvodnú Jednotu, ku ktorej nakoniec spejeme tzv. TIKUN OLAM (náprava sveta) uvedomovali do takej miery, že odporúčali v rámci tikunu, spájať myseľ s Božou mysľou, aby obe splynuli v jedno (Azriel z Gerony). Keď sa duša vštepí do Božej mysle a Božia myseľ sa vštepí do nej, je to tak, ako keď vlejete džbán vody do prameňa bystriny, všetko splynie v jedno (Izák z Akka).

Stotožňovali ľudské vedomie s Božím, minimálne ho vyčleňovali ako súčasť Božej mysle. Dov Ber, Magid z Meziřiče kázal o preskupovaní písmen slov ANÍ (ja) a AJIN (nič) a učil, že sa treba považovať za ajin a zabudnúť úplne na seba, čo má za následok prekonanie času, keď si je všetko rovné, život i smrť, oceán i pevnina. Keď si človek myslí, že je niečo samostatné a individuálne, Boh sa do neho nemôže odieť, pretože Boh je nekonečno a Boha tak nemôže pojať žiadna obmedzujúca nádoba. Len keď sa človek poníme ako ajin a stáva sa jednotou, Boh sa ním zaodeje. AJIN a nie EGO (ego nie je možné konfrontovať s ajin, pretože ajin zahŕňa nekonečný okamžik, v ktorom miznú hranice). S vedomím ajin sa ego stráca a objavuje sa pravá pokora. Keď sa zbavíme samostatného “ja”, sme obsiahnutí v Stvoriteľovi. Ajin zahŕňa všetky možnosti, preto je Jednotou, preto sa nazýva Ničím (ajin), lebo nie je nič konkrétne, ale všetko zároveň. Obsiahnutí v Stvoriteľovi môžeme počuť Jeho hlas v našej mysli a priamo v nej zažijeme zjavenie (Abraham Izák Kook). Menachem Mendel z Kotsku učil, že zničotnením osobného “ja” vzniká nový človek, verný obraz Boží, kedy ho naozaj možno nazvať človekom.

Keď si uvedomíme, že existuje iba Boh (echad=jednota), taký ako pred stvorením, potom má Boh z nás tú pravú radosť, v ktorú dúfal (Mešulam Feibuš Heler).

Rozbitie nádob teda bolo z pohľadu vesmíru, a život v ňom nutnosťou, inak by svet ako ho poznáme neexistoval. Keby bol svet stále spojený so Stvoriteľom, všetko existujúce by muselo byť anulované, lebo spojenie s ajin by to tak činilo (Dov Ber).

Rozbitie nádob možno stotožniť s Teóriou narušenej symetrie, pretože “symetria” sú vlastne harmonické proporcie, čosi ako kabalistická Jednota (echad).

V čase bezprostredne po Veľkom tresku (ktorý, ako sa predpokladá predchádzala singularita – v ktorej nebolo nič odlíšené od seba – čiže akési kabalistické echad) slabá elektrická a silná interakčná sila bola ešte zjednotená do elektronukleárnej sily. Predtým bol už len tzv. Planckov čas, kedy bola hustota látky tak vysoká, že štruktúra aj význam priestoru a času zanikala, resp. nebola žiadna. Predpokladá sa, že gravitácia mala vtedy tak silnú intenzitu, rovnako ako elektronukleárna sila, kedy nebolo možné rozlíšiť medzi interakciami elementárnych častíc. Panovala absolútna symetria. Vesmír, ešte takmer nekonečne horúci (10³² Kelvina) sa ale svojim rozpínaním začal postupne ochladzovať. Ako prvá sa oddelila gravitačná sila, potom silná od elektroslabej a nakoniec od slabej ešte  elektromagnetická. Tak vznikli štyri základné sily, ktoré hýbu vesmírom. Toto narušenie symetrie dalo vzniknúť hmote a energii oddelene od seba. Keby sa prvotná sila nerozdelila na štyri samostatné, vesmír by asi vôbec neexistoval, prinajmenšom by vyzeral úplne inak. Tak vznikli atómy, molekuly, galaxie, hviezdy, planéty a my. Preto máme aj chyby a nedostatky, lebo pôvodná symetria a jednota (rečou vedy i kabaly) boli narušené.

Takže náš svet má pôvod v rozbití nádob, náš vesmír v narušenej symetrii.

A tak už nie sme súčasťou Jednoty, sme zdanlivé individuality so slobodnou vôľou. Ale niečo v nás ostalo. Symetria ostala skrytá (každý matematik ju dokáže zapísať do rovníc) a my dokážeme zachytiť Jednotu ukrytú v nás. Každý náš nádych, je akoby Božím výdychom, ktorý vdychujeme. Olam tikun je vlastne iný uhol pohľadu, vedomie si prvotnej existencie, lebo podľa kabalistov, to čo vnímame je len nedokonalý obraz hlbšej reality existujúcej v jednote. Keby fyzici dokázali zvýšiť teplotu kozmu opäť na 10³² Kelvina, pôvodná symetria by sa vrátila! Opäť by tu bola jednota Ajin, tak ako pred počiatkom stvorenia…

Kabalisti okrem pozdvihovania iskier, ktorým konajú Tikun Olam, praktikujú aj tzv. JICHUD=zjednotenie. Ide o tzv. kontemplatívne zjednocovanie sefirot, kedy si meditujúci uvedomuje, že na svete nie je nič okrem Požehnaného Svätého, ktorého prítomnosť vyplňuje celý svet. Dušu vnímajú ako súčasť Boha. A toto chápu ako význam slova Echad – Jediný, Jeden. Z tohto pohľadu, modlitba Šema, akási židovská mantra, vyjadruje, že Boh je Jednota. Aj vo zvitku Tóry to je nepriamo vyjadrené. Prvá veta Šemy má dve písmenká napísané väčším písmom. Ide o AJIN zo slova Šema a DALET zo slova Echad. Tradícia to vysvetľuje tak, že sa obe písmená naviac čítajú dokopy ako ED = svedok a myslí sa tým SVEDOK JEDNOTY. Modlitba Šema teda svedčí o tejto Jednote

© chanele

ZDROJE:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s