kosť z Lebomba

LUNÁRNY KALENDÁR ALEBO LEN RYCÍ NÁSTROJ?

Na viacerých miestach Zeme boli v minulosti nájdené zaujímavé kostné nálezy, ktoré by mohli súvisieť minimálne s matematikou. Môžeme spomenúť 18 cm dlhú vlčiu kosť nájdenú v Dolných Věstonicích na Morave v roku 1936. Ide o vretennú kosť mladého vlka, s odhadovaným vekom asi 10 000 až 20 000 rokov. Bola pokrytá 55 hlbokými, rovnobežnými zárezmi. Prvých 25 zárezov bolo v skupinkách po päť, zato posledný, dvadsiaty piaty zárez, je dvakrát dlhší ako ostatné. Na túto skupinu nadväzuje druhý rad s tridsiatimi zárezmi a znovu začína dlhším zárezom. Prečo práve po päť, je nezodpovedané, ale niektorí bádatelia predpokladajú, že to súvisí s piatimi prstami na ruke (Kolman).

kosť z Ishanga, zdroj fotogr.: WikiCommons; voľná licencia

Iným nálezom patriacim do skupiny je kosť z pohoria Lebombo v Svazijsku v južnej Afrike, pochádzajúca z obdobia spred 35 000 rokov. Má na sebe 29 zárezov, ktoré by mohli byť záznamom jednej lunácie, čiže dní od jedného splnu k druhému.  Kosť našiel belgický archeológ Jean de Heinzelin de Braucourt 15 km od rovníka na jednom z brehov jazera Edward. Tam objavil zvláštnu kosť dlhú 10 cm. Dnes je uložená na 19. poschodí Kráľovského belgického inštitútu prírodných vied v Bruseli.

Kost z Ishanga na výstave v Belgickom kráľovskom inštitúte prírodných vied v Bruseli; zdroj fotogr.: WikiCommons, voľná licencia

Asi najznámejšou, ktorá kedy zaujala a je považovaná za najvýznamnejší nález, je holenná kosť paviána, nájdená v roku 1960 v Demokratickej republike Kongo (bývalý Zair). Objavili ju v rybárskej dedinke Ishango neďaleko Eduardovho jazera, pri hraniciach z Ugandou. Vykopávky viedol belgický archeológ Jean de Heinzelin de Braucourt (1920 – 1998). Prieskum bol robený na mieste pravekého sídliska, neďaleko rieky Semliki, vytekajúcou s Edwardovho jazera. Sídlisko bolo pochované pod 4 metrovou vrstvou popola po výbuchu neďalekej sopky. Táto kosť z paviána meria 10 cm a do jedného jej konca bol zapracovaný kremeň, podľa čoho sa začalo usudzovať, že sa jednalo o nástroj. Slúžil pravdepodobne na rytie. Pomocou rádiokarbonovej metódy C14 bol jej vek určený do obdobia spred 25 000-20 000 rokov. Datovanie bolo po rokoch zopakované, pretože v čase objavu bolo na poli určovania veku nálezu len v začiatkoch a bolo treba ešte vychytať rôzne “muchy”. Nové obdobie, do ktorého bola nakoniec kosť úspešne vročená hovorí o období medzi rokmi 6500 až 9000. Konečná datácia udáva obdobie spred 20 000 rtokov. Kosť i Ishanga vykázala oproti Věstonickej kosti diferencovanejšiu štruktúrovanosť. Zárezy sú rozdelené do troch stĺpcov a zoskupené do rôznych skupín pripomínajúcich matematické pseudovzorce. O náleze sa špekulovalo o čo s najväčšou pravdepodobnosťou ide. Od jednoduchých počtov “čohosi”, cez sofistikovanejší zmysel zápisu lunácie na obdobie 6 mesiacov, až po absurdný predpoklad, že by mohlo ísť o menštruačný kalendár. Jej nálezca ju považoval za aritmetickú hru. Takéto zábavky však boli pre túto oblasť Afriky málo pravdepodobné. Avšak, so zárezov je zjavná určitá matematická postupnosť. V minulosti v tomto regióne bolo na počítanie používaných mnoho iných predmetov, napríklad paličky či šnúrky s uzlíkmi, ktoré sa vzhľadom na materiál nezachovali. Miestne obyvateľstvo zvyklo zaznačovať v minulosti na uzlíkové šnúrky dni v týždni, alebo v mesiaci, ďalej číselné výpočty, množstvo vody a potravy alebo počet sloních klov. Dodnes sa zachovala u niektorých afrických kultúr tradícia páliť tieto šnúrky, čo je tiež dôvod prečo sa nezachovali. Triezvejšie názory hovoria o aritmetickej pomôcke na veľmi jednoduché aritmetické úkony. Tí najskeptickejší, ktorí sa k nálezu vyjadrovali, si myslia, že zárezy slúžili len na lepšie uchopenie nástroja, aby s v ruke, keď sa s ním pracovalo, nekĺzal.

ZDROJE: