Volvela Johannesa de Sacrobosco z astronomickej knihy De sphaera mundi (On the Sphere of the World) ca. 1230_ Science History Institute, licencia obrázku: voľná
V ére kníhtlače bolo pri tlačení astronomických kníh veľmi dôležité, aby do textov bývali zaradené aj veľmi presné údaje týkajúce sa astronomických pozorovaní. To sa v tej dobe dalo docieliť najlepšie v tlačiarňach zriadených za účelom tlače výlučne astronomických textov. Súčasťou takýchto kníh bývali vtedy aj otočné papierové modely, tzv. nomogramy, inak nazývané “volvely”. Boli to otočné disky zaraďované predovšetkým do spisov o sfére, pričom demonštrovali sférickosť Zeme a dôsledky tohto javu pri pozorovaniach. Používali sa na znázornenie pohybov Mesiaca, alebo ako časomerný prístroj, príp. iné. V starších astronomických rukopisoch bývali ich bežnou súčasťou.
Volvela s diela Petrusa Apianusa Astronomicum Caesareum – Library of Congress; Licencia obrázka: voľná Public Domain
Stretávame sa s nimi v dielach Petrusa Apianusa (vlastným menom Peter Bienewitz, 1495–1552), ktorý ich doviedol až k dokonalosti. Bol majiteľom vlastnej tlačiarne, v ktorej tlačil a vydával lacné latinské a nemecké brožúry o astronomických prístrojoch a ich použití v praxi. Súčasťou každej jeho knižky bývavali aj skladačky takýchto prístrojov vytlačených na tvrdom papieri, ktoré si majiteľ knižky mohol sám zostaviť, pritom išlo u úplne funkčný model, s ktorým sa dalo ďalej aj pracovať. Celkovo takýchto volvelií vyrobil 21 druhov.
Ilustrácia z knihy Astronomiae Instauratae Mechanica od Tycha de Brahe. Wandsbek 1598
S volvelami sa môžeme stretnúť aj vo vydaniach Sacroboskovho Spisu o sfére ( anglický vzdelanec, matematik, komputista¹ a astronóm; ? 1195 – ? 1256). Spis sa stal základnou učebnicou astronómie, zastávajúcou tento post až do 17. storočia n.l. Túto pozíciu máme dokumentovanú mnohými stovkami dochovaných rukopisov a exemplárov inkunábulí a starých tlačí. Dielo bývalo v minulosti často komentované. Napríklad na sklonku 15. storočia českým astronómom Václavom Faberom z Budějovíc. Je to tiež dielo, ktoré sa podieľalo na vývoji európskeho myslenia a vzdelanosti. Takúto tlačiareň zameranú na tlač astronomických diel vlastnil aj Tycho de Brahe (pôvodným a pravým menom Tyge Ottesen Brahe²; 14. december 1546-24. október 1601) . Bola súčasťou laboratórií a observatória Uranienborg a Sterneborg na ostrove Hven (dnešný názov Ven), ktoré mu dal postaviť dánskeho kráľ Frederik II a kde zamestnal papiernikov a tlačiarov z Nemecka. V roku zahájenia tlače však musel de Brahe Uranienborg opustiť, pretože nový kráľ Kristián IV. mu už nebol tak naklonený a ďalšie financovanie observatória odmietal. Práca Tycha de Brahe v oblasti astronómie bola výnimočná, no nedokončená jeho nečakanou smrťou v roku 1601. Dokončovateľom jeho kníh sa tak stal jeho asistent z posledných mesiacov jeho života, Johannes Kepler, ktorý je zakladateľom už moderného astronomického bádania.
-Senčeková-
¹ komputistika=náuka o kalendári a jeho zostavovaní
² HADRAVA, Petr; HADRAVOVÁ, Alena. Jak se Tycho Brahe jmenoval?. Vesmír, 8. 12 1995, roč. 84, čís. 12, s. 709
Zdroje:
- Tycho de Brahe https://sk.wikipedia.org/wiki/Tycho_Brahe
- Ladislav Druga: Úvod do dejín astronómie (SÚH Hurbanovo 2013)
- Alena Hadravová, Kamil Boldan: Bohuslav Hasištejnský z Lobkovic a astronomie (Sborník Národního Muzea v Praze, Řada C – Literární historie • sv. 52 • 2007 • čís. 1–4, s.30)
- Roderick Cave, Sara Ayadová: Knihy. Přehledné dějiny od klinového písma po elektronické čtečky (Slovart, Praha 2015)
- Johannes de Sacrobosco https://cs.wikipedia.org/wiki/Johannes_de_Sacrobosco
O VESMÍRE TROCHU INAK 